Vrch Sidorovo – Ja som zablúdila, aby ste vy nemuseli
Ahojte!
Už sa vám niekedy stalo, že ste sa na turistike alebo všeobecne na výlete stratili? Mne sa to párkrát podarilo, ale o tom ako som zablúdila na vrch Sidorovo som sa rozhodla napísať celý článok 😀
A to z toho dôvodu, aby sa VÁM táto situácia nestala! 😉
Z Vlkolínca na Sidorovo
Pred pár týždňami som sa vám na blogu rozpísala o mojom zážitku v podhorskej dedine Vlkolínec. V článku som spomenula, že dedinka je malinká a výlet sme spojili aj s vyhliadkou na vrch Sidorovo. Určite odporúčam, aby ste tak urobili aj vy a o celodenný výlet máte postarané. Keď si prejdete celú dedinku pokračujte stále smerom nahor. Po kamenistej cestičke sa dostanete na Sedlo pod Sidorovom. Prejdete okolo tabule a mapy, ktorá vám ukáže cestu…
Nachádzate sa na Sedle pod Sidorovom, čo teraz? Po lúke prejdite až k turistickému rozcestníku. Oproti vám sa už týči Malinô Brdo, ale tam dnes nejdeme…
Ako som blúdila a hľadala správnu značku…
Prišli sme k rozcestníku, vidíme rôzne značky, ale nikde tá, ktorú tak horlivo hľadáme. Za nami sa nachádzajú ďalšie značky, ktoré ukazujú, že na Veľké Sidorovo sa ide rovno. Na výlete sme boli v strede júla a celá lúka bola zarastená, nevykosená a my sme ŽIADNU cestičku cez ňu nevideli. Neboli sme jediní. Ostatní turisti tiež nevedeli akou cestou sa vydať a stáli pri rozcestníku uvažujúc asi 10 minút. Nakoniec sme sa rozhodli vrátiť. Odbočili sme na cestu, ktorú sme videli, keď sme sem prišli a nasledovali modrú a zelenú značku. CHYBA! Modrá a zelená značka vás nikde nedovedie. Išli sme po nej stále rovno asi 15 minút, keď sme si uvedomili, že nám tu niečo nesedí. Videli sme aký strmý je kopec Sidorovo a my sme išli stále po rovinke. No čo, vrátili sme sa naspäť odkiaľ sme prišli aj s ostatnými turistami za nami.
Neostávalo mi nič iné len zavolať sesternici, ktorá tu bola pár mesiacov pred nami. Povedala mi, že máme nasledovať červenú značku. Ale kde do pekla sa nachádza tá červená značka?! Všade sme videli len modrú a zelenú. Hľadali sme po stromoch, na zemi, kade-tade a už sme si mysleli, že sa na to prekliate Sidorovo ani nedostaneme.
Zvíťazil náš sedliacky rozum a vybrali sme sa nejakou ,,wanna be“ cestičkou do lesa. Absolútne sme nevedeli kam ideme, žiadnu značku sme po ceste nevideli, len pevne dúfali, že namiesto medveďa (alebo vlka) sa predsalen objaví tá červená značka. Jediné, čo sme vedeli je, že stále stúpame. A to je dobre. Hádam tam dorazíme. Našťastie sme neboli jediní a naša túlacia skupinka sa postupne vyzbierala na 5 členov 😀
Kráčali sme viac-menej podľa inštinktu a už sme začali vidieť črtajúcu sa cestičku, ktorou predtým išla pravdepodobne iná zatúlaná skupinka.
Napokon sme konečne v jednom bode nášho túlania sa vlkolínskymi lesmi zazreli červenú značku na strome. Vtedy nám odľahlo a už sme pokračovali s dušou na mieste.
Hurá! Sme na vrchole
Pamätáte sa na článok zo Strečna, kde som opisovala svoj výstup na rozhľadňu Špicák? Výstup na vrch Sidorovo by sa dal považovať za Strečno č. 2. Musím povedať, že pre mňa už tento stupák neznamenal nočnú moru a vybehla som ho pozoruhodne rýchlo a bez problémov (Vďaka Strečno za začiatočný rozbeh :D) Iné však hovorili moji rodičia… 😀
Odporúčam, aby ste si zobrali turistické topánky, pretože my sme mali len klasické tenisky s tým, že sme výlet neplánovali a cestou naspäť sa nám šmýkalo. Ide sa hlavne po hline do kopca a na konároch sa šmýka, preto je najlepšia obuv taká, ktorá vás zadrží.
Výhľad opäť stojí zato! Môžete odtiaľ vidieť od nevidím do nevidím. Cez majestátne pohoria Veľkej Fatry, Nízkych Tatier až po Liptov, ktorý budete mať ako na dlani.
Nájsť správnu značku je niekedy ťažšie než by sa mohlo zdať
Teraz už viete cestu, ktorou nemáte ísť a ja vám ukážem presný foto-postup cesty, ktorá je tá správna.
Vráťme sa späť na Sedlo pod Sidorom k turistickému rozcestníku. Šípka, ktorá nám ukazuje, že na Veľké Sidorovo sa dostaneme smerom rovno je správna. My sme cestu kvôli vysokej tráve nevideli, ale je tam. Na to sme prišli až cestou naspäť.
Môžete ísť teda rovno cez lúku po vyšliapanej cestičke až sa dostanete k lesu a tam už uvidíte strom (viď fotka) so spomínanou červenou značkou.
Červená značka sa vraj nachádza aj niekde na kameni, my sme ju však vôbec nenašli. Je dosť možné, že je vyblednutá a je ťažšie ju zahliadnuť.
Druhá možnosť je pokračovať k Mini farme a odtiaľ zabočiť doprava opäť po cestičke cez lúku až k lesu.
Pevne verím, že vám tento článok pomôže a cestu na vrch Sidorovo nájdete skôr ako my. Viem, že sme neboli jediní, ktorí chodili po lúke ako blúdni Holanďania. Pred pár dňami mi volala kamoška, ktorá taktiež ako my nasledovala modrú a zelenú značku a netušila ako sa dostať na vrchol.
Na záver by som chcela dodať, že je potrebné lepšie a zreteľnejšie označenie trasy, pretože toto je pre ľudí, ktorí sú na danom mieste po prvýkrát veľmi nejasné.
Petra, dievča, ktoré sa na svet pozerá z trochu väčšej perspektívy. Peťa je mestské dievča, ktoré sa však nebráni ani styku s vidieckym prostredím, rada spoznáva a navštevuje nové miesta na Slovensku, ale aj v zahraničí. Má rada dobré slovenské jedlá, ale radosť okrem jedenia nachádza aj vo fotografovaní, čo je jej najväčšou záľubou a je tak hlavnou fotografkou nášho TripTímu.