Miesta na Slovensku, kde zastal čas – Vlkolínec a Zuberec

Ahojte, cestovatelia!

Užívate si slovenské leto alebo vám more už natoľko chýbalo, že ste sa odvážili vyraziť za hranice? Ja som mala na toto leto úplne iné plány, ktoré mi síce nevyšli, no nakoniec tie prázdniny nie sú také zlé ako som si myslela, že budú. Pochodila som veľa zaujímavých miest na Slovensku. Na niektorých som bola naposledy ešte ako malá, takže som si oživila svoje zabudnuté spomienky a na ostatných som bola po prvýkrát.

S maminou nás vždy lákali hrady, zámky a história našich predkov. Do Vlkolínca a Zuberca sme chceli ísť už veľmi dlho. Práve toto leto som si konečne svoj slovenský cestovateľský sen splnila a som rada, že sa o tom môžem s vami podeliť.

Vlkolínec

Do Vlkolínca sme išli vlakovým spojením zo Žiliny do Ružomberka a odtiaľ autobusom č. 100 (tento autobus chodí len počas hlavnej turistickej sezóny – cez leto) do dedinky Vlkolínec. Išli sme naozaj skoro ráno, pretože do Vlkolínca chodia 2 autobusy denne a ten prvý o 8:25. Prišli sme presne v čase, keď dedinku otvárali a boli sme prvými návštevníkmi. Verte, že nás to potešilo. Aspoň sme si mohli rýchlo porobiť fotky bez toho, aby nám zavadzali ďalší turisti haha 😀

Vlkolínec je podhorská osada v Ružomberku v ktorej sa zachovalo až 45 objektov pôvodnej ľudovej architektúry. Turisti sa tak pri návšteve cítia akoby sa vrátili v čase a obdivujú zrubové domčeky, hospodárske budovy, zvonicu, studňu alebo kostolík.

Ktoré expozície sú prístupné verejnosti?

V niektorých domčekoch sa nachádzajú expozície, ktoré približujú návštevníkom štýl tradičného bývania a života v obci. V cene lístka môžete navštíviť tieto expozície: Roľnícky dom a dvor Vlkolínec, Dom UNESCO, Kostol Navštívenia Panny Márie, Koliba salaš na Vtáčniku, Minigaléria v sýpke, Galéria ľudového umenia, Farma. Niektoré expozície sú prístupné celoročne a iné len počas hlavnej turistickej sezóny. Preto vám odporúčam si pred príchodom prečítať na hlavnej stránke podrobnejšie info. My sme Vlkolínec navštívili v pondelok a v ten deň je dom UNESCO zatvorený. Ak ho teda chcete vidieť, dajte si na to pozor.

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1376. Názov obce zachytáva výskyt vlkov v tejto oblasti. (My sme našťastie žiadneho nevideli :D) Obyvatelia Vlkolínca sa zaoberali prevažne poľnohospodárstvom, pastierstvom, salašníctvom alebo chovom dobytka. V roku 1993 bola zapísaná do svetového kultúrneho dedičstva.

Drevená zvonica je jednoznačne dominantou obce Vlkolínec. Predstavuje jednu z najstarších stavieb a jej pôvodnou funkciou bolo ohlasovanie času modlitieb, požiaru a iných nebezpečenstiev v obci.

dominanta obce - drevená zvonica
drevená zvonica vo Vlkolínci

Vstupné:

Dospelí: 3€

Deti, študenti, dôchodcovia: 1,50€

Vo Vlkolínci sa nachádza reštaurácia v ktorej sa môžete občerstviť. Celkovo sme vo Vlkolínci strávili cca. 1 hodinku, no dedinku stihnete prejsť aj rýchlejšie. Záleží to aj na tom či si budete chcieť 10 minút fotiť každý domček z jednej aj z druhej strany ako ja :D.

Atmosféra mi tu však chýbala…

Na internete som čítala rôzne vyjadrenia. Viacerých návštevníkov Vlkolínec po príchode sklamal. Ja som sem nešla s veľkými očakávaniami. Chcela som si spraviť hlavne pekné zábery a vidieť niečo z ľudovej architektúry. Je pravda, že mi dojem autentickosti pokazili moderné autá zaparkované pri domčekoch, ale s tým sa nič nedá urobiť. Mnoho domčekov je v súkromnom vlastníctve a bývajú tam ľudia alebo slúžia ako penzióny. Preto je zakázané vstupovať do domčekov, ktoré nie sú označené ako turisticky sprístupnené.

reštaurácia vo Vlkolínci
reštaurácia Vlkolínec

Ak si plánujete urobiť vo Vlkolínci celodenný výlet, pribaľte si aj športové topánky a spojte si výlet s výstupom na vrch Sidorovo 🙂 Ako som spomínala, v obci strávite naozaj chvíľku a preto vám odporúčam výlet spojiť s menšou turistikou. O tom, ako sa dostať na vyhliadku na vrch Sidorovo plánujem napísať osobitný článok. Preto, stay tuned.


Zuberec

ľudová architektúra - Zuberec

Ďalším miestom, kde môžete obdivovať ľudovú architektúru a nahliadnuť do života našich predkov je práve múzeum oravskej dediny v Zuberci. Dôvodom, prečo sme návštevu Zuberca odkladali bolo hlavne zlé vlakové a autobusové spojenie. Doteraz sme nenašli vhodný prípoj, preto vám odporúčam vyraziť na výlet autom.

Vstupné:

Dospelí – 4€

Študenti (18-26 rokov), dôchodcovia – 3€

Čo všetko tu môžete vidieť?

Nachádza sa tu viac ako 50 stavieb a zrubových domčekov, ktoré sú zariadené presne podľa toho, ako sa na Orave kedysi naozaj žilo. Na mieste, kde je dnes postavené múzeum predtým tieto objekty neboli. Všetky tu boli privezené a teda odkúpené od pôvodných majiteľov, nanovo postavené alebo zrekonštruované. Všetko sú to však originály stavieb, ktoré v minulosti zdobili život na Orave.

Štýl jednotlivých zrubových domčekov sa od tých, ktoré sme videli vo Vlkolínci trochu líšil. Vo Vlkolínci sú stavby prevažne farebné s pestrými oblokmi pričom v Zuberci sú čisto drevené max. potreté bielou alebo béžovou maľbou.

  • typický zrubový domček
  • typický zrubový domček

Múzeum je rozdelené do 5 celkov: Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy, Kostol s cintorínom a Mlynisko. Pri vstupe si môžete zobrať sprievodcu po expozícií, pretože momentálne v múzeu prebiehajú len individuálne prehliadky.

Obytné domy sú zariadené nábytkom, ktorý predstavuje viaceré sociálne úrovne. Nájdete tu domy s nábytkom typickým pre sociálnu úroveň nižšej šľachty – zemanov a zároveň aj domčeky drobných roľníkov alebo remeselníkov.

Miesto, kde sa učil latinsky sám Hviezdoslav…

Mňa zaujal najmä objekt – Zemianska kúra Meškovcov. V jeho zadnej časti bola umiestnená súkromná latinská škola, kde študoval aj známy slovenský básnik Pavol Országh Hviezdoslav. Jednotlivých stavieb je tu naozaj množstvo a čo sa mi veľmi páčilo bolo, že sme mohli nazrieť naozaj do každej izby, každého dvora a všetky boli zariadené odlišne. Stále tu bolo čo pozerať a strávili sme tu cca. 2 hodinky.


V jednom domčeku dokonca máte možnosť vidieť ako vyzeralo prestieranie na štedrovečernom stole, výzdoba a akým poverám v tom čase ľudia verili. Napríklad, reťaz obkrútená okolo nôh stola bola symbolom súdržnosti rodiny a domáci mali počas večere na nej položené nohy, aby ich mali v budúcom roku zdravé.

štedrovečerný stôl

V okolí prekrásnej prírody

Čo sa mi však v Zuberci najviac páčilo bola okolitá príroda. Niet divu, veď múzeum sa nachádza pod Západnými Tatrami v oblasti Roháčov, takže o pekné výhľady nie je núdza. Dedinkou preteká rieka Studený potok. Keď spojíme všetky tieto faktory dohromady, nedá sa tu necítiť inak ako v rozprávke.

Keď som si pri jednom remeselníckom domčeku sadla na lavičku a započúvala sa do zvukov potôčika, mala som chuť vrátiť sa niekoľko desiatok rokov naspäť a iba ako pozorovateľ sledovať život terajších ľudí. Viem, že žili v ťažkej dobe, museli tvrdo pracovať a všetko, čo chceli si museli sami vypestovať alebo vyrobiť, ale v niečom ma tá doba fascinuje.

Atmosféra minulosti

Videli sme ako boli jednotlivé hospodárske stavby alebo obytné domy zariadené. Jedna hlavná izba v ktorej spala celá rodina. Dnes by som si tak život nevedela predstaviť, ale myslím si, že vtedy boli ľudia viac súdržnejší a skromnejší. Nemali toho síce veľa, ale to čo mali si vážili najviac na svete.

No keďže nazrieť do minulosti sa nedá, musela som sa uspokojiť len so svojimi predstavami 😀 Prečo vám to vlastne takto rozpisujem? Pretože, vám garantujem, že takýto pocit budete mať aj vy. Toto miesto je jednoducho čarovné <3


Ľudová hudba a zaujímavý program

Vyššie pri Vlkolínci som spomínala, že mi tam chýbala atmosféra a presne takúto som mala na mysli! Prechádzame sa po dedinke a zrazu počujeme ľudovú hudbu a spev. Obzerám sa, či to nejde z nejakého rozhlasu alebo reproduktora a zrazu vidím malých talentovaných hudobníkov pred jedným z domčekov. Na internete som neskôr našla, že práve v nedeľu, kedy sme Zuberec navštívili aj my sa pravidelne konajú takéto programové nedele.

Niekedy tu zažijete ukážku ľudovej hudby, nástrojov a inokedy tradičného remeselníctva. Pred návštevou preto pozerajte aj ich webovú stránku, aby ste mali vždy prehľad o aktuálnom programe. Myslím si, že tieto miesta sú skvelým tipom na výlet aj pre zahraničných turistov, pretože práve tu na vlastnej koži zažijú atmosféru a jedinečnú kultúru našej krajiny.

programové nedele v Zuberci
programové nedele v Zuberci
programové nedele v Zuberci

Ešte pár mojich obľúbených záberov na záver 😉


No nie je tu nádherne?

Okrem Vlkolínca a Zuberca je na Slovensku ešte pár múzeí, vychyloviek a skanzenov, ktoré nám umožňujú predstaviť si život a prácu jednotlivých spoločenských vrstiev v minulosti z rôznych oblastí. Určite mám na zozname navštíviť aj múzeum kysuckej a liptovskej dediny.

Ak viete o podobnom mieste, určite mi dajte vedieť dole do komentára, rada ho navštívim 😉

Peťa

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *