Do nebies na Vápeč
Už ste niekedy prechádzali horným Považím a pri tom sledovali tú krásnu prírodu všade navôkol? Všimli ste si tie rozľahlé kotliny, doliny, kopce a lesy, ktorými preteká naša najdlhšia rieka Váh? Pomedzi stromy krásnej slovenskej prírody zurčí potôčik, v lese sa preháňa divá zver a nad zeleňou presvitajú slnečné lúče spoza oblakov. Kde však najlepšie vychutnať tú nádheru rozmanitej krajiny? No predsa v nebeskej výške 956 metrov nad morom!
Pre náš dnešný TripTip sme sa vybrali do prírody. Presnejšie sme navštívili pohorie Strážovské vrchy nachádzajúce sa v Trenčianskom kraji a odobrali sa na výstup na horu Vápeč. Vyrazili sme a doviezli sa autom do Hornej Poruby, kde začína naša cesta do nebies. Presnejšie pre nás, začala spred parkoviska pri základnej škole, odkiaľ vedie turistická cestička až na vrchol. Do tejto malebnej dedinky sa dá dostať aj autobusom. Síce budete musieť venovať nejakú tú minútku či dve študovaniu cestovného poriadku, ale potom budete už len krok od rozprávkového výhľadu. No dobre, tých krokov, potu, driny a odriekaniu bude zrejme trošičku viac, ale tým sa nenechajte odradiť!
Cestou, necestou do Hornej Poruby
Vašim prvým bodom bude zrejme mesto Ilava nachádzajúce sa pri Dubnici nad Váhom. Tu už len stačí nasadnúť na autobus a doviesť sa do už spomínanej Hornej Poruby. No a tam to začína. Táto túra vám nezaberie veľa času a povedali by sme, že je vhodná pre ľudí, ktorí majú s turistikou minimálne skúsenosti, prípadne s ňou chcú ešte len začať.
Pomaly sme sa rozhýbali a začali náš malý výstup na túto strechu Strážovských vrchov. Zhodou okolností sme vyrazili presne o 17.00, takže na konci sa dozviete presný čas trvania túry. Vyrazili sme z parkoviska, prešli okolo školy a pomaly sme kráčali hore miernym svahom po vyšliapanej ceste. Po chvíľke sme míňali lúčku, na ktorej sa nám naskytol prekrásny pohľad na idylku pozostávajúcu z 50 odtieňov zelenej farby, nad ktorou sa rozprestieralo modré nebo pokryté mrakmi. Bolo to znamenie, že ideme správne a už na úpätí Vapča sme mohli pozorovať čarokrásnu slovenskú prírodu.
Kam auto nemôže, cestička pomôže
Ako sme kráčali, tak už na začiatku sme si všimli jednu zaujímavosť, ktorou bol terén pod našimi nohami. Bolo tým zvláštne usporiadanie, alebo skôr neobvyklá štruktúra kameňa, ktorou bola lemovaná cestička do lesov. Mohli by sme ho svojím tvarom prirovnať ku sendviču s veľmi veľmi veľa vrstvami. Ploché a ostré kamienky naukladané na seba vyzerali fascinujúco a ich štruktúra bola exotická, akoby sme sa ocitli v americkom Grand kaňone. Pokiaľ viete, čo zapríčinilo takúto neobvyklú štruktúru, môžete nám napísať do komentárov alebo poslať správu, veľmi radi sa dozvieme niečo nové!
Cesta na hor je veľmi premenlivá. V niektorých miestach je stúpanie iba mierne a výstup sa chvíľami mení na prechádzku. Dokonca sme neskôr narazili na provizórne schodisko! Ako ubiehal čas prechádzali sme hustým lesom ale aj miernym porastom. Pri vašom výstupe nahor sa môžete mimo iné osviežiť aj vodou zo studničky, ktorá sa nachádza približne v polovici cesty. Chodník je kľukatý, ale aj počas cesty hore sa budete môcť pokochať pekným výhľadom na rôznych miestách, kde je redší porast. Približne v dvoch tretinách cesty sa môžete na chvíľku zastaviť, posadiť sa na okraj skaly a pokochať sa rozprávkovým výhľadom do doliny. Z tohto bodu je to už len asi štvrťhodina za vašim vytúženým cieľom.
Dotknite sa nebies!
Pomaly sa blížime na úplný vrchol. Dostali sme sa na úroveň vrcholkov stromov, pomedzi ktoré sa už odkrývajú skaly. Cestičkou sme sa dostali na prvé pomyselné poschodie vrcholu. Mimo knihy návštevníkov a nápisu Vápeč pod drevenou strieškou, z ktorého sa dozviete, že ste práve 956 m. n. m., je v blízkosti aj malý skalný výbežok. Keď sa naň postavíte, odkryje sa pred vami ďalší prekrásny výhľad. Ale stále nie, stále to nie je ono. Potrebujeme sa ešte vyšplhať aj posledných pár metrov na samí vrchol. A tak sme teda šli.
Po tom, ako sme po 1 hodine a 6 minútach túry vystúpili na skalnú špičku celého kopca, hrdo stál pred nami obrovský kríž, ktorý rozprestieral svoje ramená nad šírim Považím. A tu, práve tu si môžete konečne zhlboka vydýchnuť a vstrebať malý úspech, ktorý ste dosiahli. Je čas nechať myšlienky plynúť a pohltiť sa vnemami z výhľadu na šíre Považie. V dolinke pod vami sa rozťahuje dedinka obklopená malebnými lúkami a lesmi, nad kotlinami sa hrdo pýšia slovenské hory a ponad ne presvitajú jemné a zlatisté slnečné lúče, ktoré cez oblaky osvetľujú skalný vrch hory Vápeč. Možno ste práve nezdolali Chopok, Kriváň či Gerlachovský štít, no verte nám, že ten výhľad a príroda navôkol nie je o nič horšia!
Dostali ste sa až na samú špičku, no my vás teraz zavedieme do nebies! Považské kotliny vyzerajú z tohto vrchu nádherne a čarovne, no položte si otázku: „Ako nádherne musí vyzerať Vápeč z nebies?“ Odpoveď na túto otázku sa dozviete pri pohľade na fotografiu nižšie, ktorá bola vyhotovená exkluzívne iba pre fanúšikov TripTipov a zachytáva tento majestátny kopec z paluby lietadla!
Matej je výrečný človek, ktorý pochádza z mesta kedysi známeho ako perla na rieke Váh, teda zo Žiliny. Toto mesto je obklopené krásnou slovenskou prírodou a tiež je bohaté na množstvo hradov ležiacich v jeho okolí. Prostredie v ktorom vyrastal ho vždy fascinovalo a viedlo aj ku záujme o históriu jeho okolia a nášho malebného Slovenska. To ho doviedlo až k tomu, že sa stal sprievodcom na Budatínskom hrade. Vďaka tomu sa pri jeho recenziách budete môcť tešiť na patričnú dávku histórie v kombinácii s jeho pestrými zážitkami! A síce sa na svet rád pozerá z 32 metrov vysokej veže „svojho“ hradu, oveľa radšej naň hľadí z doslova nebeských výšok, keďže je pilotom malých lietadiel. To pre vás znamená, že sa občas môžete tešiť na pohľady aj z vtáčej perspektívy, spestrujúce jeho TripTipy!