Cesta za okúzľujúcim výhľadom – výstup na Kľak

Ahojte cestovatelia! V jednom z mojich posledných článkov som sa vám prihovárala z Lietavského hradu. Vtedy som si myslela, že je to môj prvý a zároveň posledný turistický článok. Avšak, mýlila som sa a preto vám dnes opíšem svoj výstup na Kľak.

Kde sme začali náš výstup?

Ako väčšina turistov, aj my sme začali náš výstup z Fačkovského sedla. Smerová tabuľa nám oznamovala, že nám to bude trvať hodinu a 40 minút. My sme však boli o niečo pomalší, a tak nám to trvalo asi o 40 minút dlhšie. A síce sme sa pred túrou na internete dočítali, že ide o ľahký výstup, naše nohy si myslia niečo iné. Pripomínam však, že ja ani nikto z tých, čo tento výstup absolvovali so mnou, nie sme aktívni turisti, a práve preto to bolo pre nás namáhavé.

Cesta na vrchol

Okrem neustáleho stúpania lesom nám cestu znepríjemňovalo aj všadeprítomné blato, keďže v poslednej dobe nie je o dážď núdza. Preto si určite treba dávať pozor, aby ste sa vyhli pošmyknutiu a v horšom prípade nepríjemnému a bolestivému pádu.

Po asi hodine a pol sme sa konečne dostali z lesa von, avšak ešte to stále nebol koniec cesty. To čo nás čakalo bolo ale oveľa príjemnejšie, keďže sme konečne (takmer) prestali stúpať a šli po rovnom teréne. Okrem toho tu bolo suchšie, takže sme sa viac nemuseli obávať pádu.

Po viac než dvoch hodinách sa nám konečne naskytol (aspoň zdiaľky) pohľad na náš cieľ. Smerová tabuľa nám povedala, že ostáva iba 10 minút a sme tam. Pred nami bola už len úzka, skalami lemovaná cestička a pod nami nádherný výhľad na svet naokolo.

A sme tu!

Po dvoch hodinách a približne dvadsiatich minútach sme dorazili do nášho cieľa. Vtedy som si povedala, že i keď cesta hore nebola úplne ľahká a čistá, ten pohľad, ktorý sa naskytol predo mnou, rozhodne stál za to. Ocitli sme sa v nadmorskej výške 1 351,6 metrov, kde sme si za odmenu dopriali „svačinku“ a nadýchali sa čerstvého vzduchu.

Kde sa občerstviť?

Po tejto túre naše zásoby jedla neboli dostačujúce, a tak sme po našom návrate na parkovisko hľadali miesto, kde by sme si dali ešte niečo pod zub. Mali sme šťastie, hneď cez cestu sa nachádza Salaš Kľak, kam sme sa vybrali aj my. Ponuka jedál bola rôznorodá – halušky, pirohy, atď. – ja som si však dala iba hranolky. Bola som milo prekvapená ich servírovaním. Ak vás po túre zastihne hlad, určite odporúčam toto miesto.

To by bolo všetko k môjmu výstupu na Kľak. Našťastie, narozdiel od výletu na Hrad Lietava sme tentokrát niekde nezablúdili. Teším sa na vás pri ďalšom článku!

Add a Comment

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.