Bratislava samá sláva! (časť 3. – Bratislavský hrad)
Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo sa pri prezidentských voľbách zvykla na podporu vášho favorita kričať fráza „na hrad“? Obzvlášť keď je sídlom hlavy štátu palác a nie hrad? Ako aj králi, tak neskôr i prezidenti Česko-Slovenska totiž mali pôvodne svoje sídlo na hrade. Táto tradícia však spočiatku neobišla ani mladú Slovenskú republiku. Novozvolený slovenský prezident kedysi vykonával svoju funkciu spoza hradieb azda najznámejšieho slovenského hradu. V dnešnom TripTipe spoločne poodhalíme cestu, akú si musel Bratislavský hrad „prejsť“, odkedy pod ním táboril rímsky cézar, až do doby, kedy z neho pôsobil prezident Michal Kováč. Ukážeme si krásy, aké ukrývajú hradné múry a tiež zistíme, aká je spojitosť medzi hradom a prevrhnutým stolom.
V poslednom TripTipe sme nahliadli do miest, z ktorých pramení zákonodarná moc v našom štáte. Teraz sa pozrieme na to, odkiaľ v prvých rokoch našej republiky pramenila tá výkonná. Po prejdení tajnej podzemnej chodby pri opúšťaní parlamentu sme vyšli priamo na hradnom kopci. V rannej hmle sa pred nami vynorili vysoké hradné múry s útlymi vežičkami po okrajoch. Odobrali sme sa teda smerom ku bráne, ktorá lemovala vstup ku hornému hradu a ktorá bola ovenčená súsošiami rímskych legionárov. Na hrad samozrejme okrem našej tajnej chodby vedie hneď niekoľko ciest, no nemusíte mať obavy. Všetky cesty predsa vedú do Ríma, teda v našom prípade aspoň na miesto bývalej rímskej pevnosti.
„A pod tým hradom, Riman – cár zastal si táborom…“
Kedy sa začali písať dejiny?
Prvé dokladované osídlenie hradného vrchu je staré približne 4 500 rokov, pričom siaha až do doby kamennej. Dejiny tohto kopca si pamätajú aj dobu bronzovú a železnú. Po návrší hradného brala chodili aj Kelti, ktorí razili mince zvané Biatec. Tie sa stali predlohou lícnej strany slovenskej 5-korunáčky, ktorá bola v obehu do roku 2009. Svoju stopu na hradnom kopci zanechali aj Rimania, ktorých na prelome 5. a 6. storočia vystriedali Slovania. Podľa historických záznamov nechal knieža Vratislav na mieste bývalej rímskej pevnosti Pisonium vybudovať hradisko. Nieslo teda Vratislavove meno a v záznamoch sa spomína ako Wratisslaburgium. Nálezy, poklady a fragmenty Keltov, Rimaov, aj Slovanov nájdu všetci návštevníci uložené v inventároch múzea na Bratislavskom hrade. Ako sa sem však môžete dostať?
Ako sa dostať na Bratislavský hrad
Pravdepodobne najvýhodnejším riešením je z hľadiska nízkonákladového cestovania využiť mestskú hromadnú dopravu. Pokiaľ ste do Bratislavy pricestovali vlakom, tak sa ku hradu môžete dostať v závislosti od dopravy za približne 15 minút. Počítajte však s tým, že čas, ktorý vidíte v cestovnom poriadku, či vo vašej aplikácií, môže byť v skutočnosti o niekoľko minút dlhší. Nie je to ale žiadna tragédia vystačíte si s kúpou 30-minútového cestovného lístka.
Pred Bratislavskou železničnou stanicou je zastávka MHD s názvom Hlavná stanica. Odtiaľto premáva linka autobusu číslo 93, ktorá smeruje na zastávku Hodžovo námestie. Pri ceste na Bratislavský hrad to bude vaša prestupná zastávka. Následne pôjdete už trolejbusom, linkou číslo 47, na zastávku Hrad, ktorá je prakticky hneď pod hradom. Keď vystúpite, Bratislavský hrad budete mať priamo pred sebou. Po asi 2 minútach chôdze prídete pred hradnú bránu, na vrcholku ktorej nájdete aj malú vežičku. Ide o vstupnú bránu do dolného hradu. Cestičkou pôjdete rovno, až sa dostanete ku skôr zmieňovanej bráne s rímskym súsoším, ktorá predstavuje vstup na takzvané čestné nádvorie.
Kedy sa stal Bratislavský hrad Bratislavským?
Po vstupe na čestné nádvorie sa nám po pravej ruke zjaví malý obchodík so suvenírmi. Hneď nad ním je rozsiahla vyhliadka, odkadiaľ je jedinečný výhľad na panorámu juhu Bratislavy. Po ľavej ruke sa týči samotný hrad a pred ním je umiestnená socha kráľa Svätopluka I. Prv než sa však pristavíme ku tejto soche, tak prejdeme o kúsok ďalej. Na východnej terase hradu, sú pozostatky baziliky z čias Veľkej Moravy. Podľa výskumov ide o jednu z najväčších, aké v tej dobe stáli na území nielen Nitrianskeho kniežatstva, ale aj celej Veľkej Moravy. Tieto pozostatky sú návštevníkom voľne prístupné.
Z obdobia, kedy táto vtedy veľkolepá bazilika plnila svoju funkciu, sa stretávame s dvomi pomenovaniami hradiska a teda aj mesta ako takého. Prvým názvom je Braslavespurch, ktorý mohlo mesto niesť podľa kniežaťa Braslava. Z tohto pomenovania odvodili štúrovci v 19. storočí názov Bratislava a teda aj hrad sa stal Bratislavským. Druhý zaznamenaný názov je Preslavvaspurch, ktorý zase mohol vzniknúť od mena Predslav, ktorý bol tretím Svätoplukovým synom a nejaký čas mu mohlo mesto patriť. Aj na najstarších uhorských minciach razených v Bratislave nájdeme názov Preslavva civitas, teda Predslavovo mesto. Z toho bol odvodený aj neskorší názov Prešporok. Nájdete tu tiež súsošie vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda s ich žiakom sv. Gorazdom uprostred. Pýtate sa prečo aj s Gorazdom? Ide totiž o prvého svätca a arcibiskupa slovenského pôvodu.
Prehliadka sa začína!
Pri čelnom pohľade na sochu kráľa Svätopluka, za ktorou sa nachádza Bratislavský hrad, uvidíte po pravej a ľavej strane dve jednopodlažné zaoblené budovy, zbiehajúce sa ku vstupu do Bratislavskému hradu. Pravá budova v sebe skrýva pokladňu, v ktorej si môžete zakúpiť vstupenky na prehliadku hradu (cenník nájdete tu). Návštevníci majú možnosť zakúpiť si vstupenky na prehliadku častí historického múzea, ktoré je situované na Bratislavskom hrade, klenotnice hradu a rovnako na aktuálnu výstavu, ktorá sa v dobe vašej návštevy na hrade odohráva. Po zakúpení lístkov sa môžu návštevníci odobrať do priestorov hradu, kam sa dostanú cez veľké drevené dvere.
Za drevenými dverami sa otvára priestranstvo stredového nádvoria, okolo ktorého je obostavaný celý hrad. Hneď pri vstupe na toto nádvorie sa nachádzajú vstupné dvere do klenotnice, ktorá jednoznačne stojí za návštevu. Vitríny klenotnice v sebe ukrývajú drahocenné predmety, dokumentujúce vysokú hodnotu a zručnosť dávneho slovenského zlatníctva, strieborníctva a šperkovníctva. Okrem šperkov, klenotov, či mincí tu môže oko návštevníka zahliadnuť aj predmety dennej potreby z minulosti. Ide napríklad o strieborné príbory, dekoračné predmety a iné zaujímavosti, pochádzajúce z územia dnešného Slovenska.
Spoznajte Keltov, Rimanov a starých Slovákov
Súčasťou stredového nádvoria je aj hradná studňa, ako aj vstup do podzemnej expozície múzea, ktorú nájdete pod nádvorím. Vedú k nej malé schodíky, ktoré sú umiestnené pri hradnom múre na nádvorí, neďaleko studne. V týchto priestoroch sa ukrývajú pozostatky hradných murív a konštrukcií z dávnej minulosti, ako aj expozícia zbierkových predmetov, priliehajúcich k danej dobe a odzrkadľujúcich priebeh dejín, ktoré sa na Bratislavskom hrade podpísali. Návštevník si tu pripadá, ako by sa stal ich súčasťou. Hľadí na pozostatky masívnych stien, do ktorých sa zapísal čas. Človek tu má možnosť zahliadnuť predmety, ktoré využívali remeselne zruční Kelti, žijúci sa našom území, výbojní Rimania, ktorých légie prenikli aj na naše územie, či zdatní Slovania, naši predkovia, ktorí zaujali svoje miesto v Karpatskej kotline.
Zrejme najhonosnejšia časť prehliadky sa začína v novodobých priestoroch Bratislavského hradu. Vstup do múzejných častí hradu je z prostredného nádvoria a nachádza sa uprostred hradného múru, priamo pred dverami, ktorými ste vstúpili na stredové nádvorie. Po vstupe do hradu si máte k dispozícií šatňu na odloženie vecí a po kontrole vstupeniek môže začať vaša prehliadka. Muzeálna expozícia sa nachádza na niekoľkých poschodiach hradu. Presnejšie sa však jedná o kráľovský palác, ktorý tvorí centrálnu časť Bratislavského hradu. Hrad sám o sebe zaberá omnoho väčšiu plochu a väčšie priestranstvo, než len kráľovsky palác so štyrmi vežičkami.
Baroková pýcha Bratislavy
Podľa jedného príbehu, vznikol vzhľad paláca so štyrmi vežičkami tak, že vtedajší architekt, ktorý si lámal hlavu nad budúcim vzhľadom paláca, nedokázal dostať žiaden nápad. Od hnevu nad tým, že nevie nič vymyslieť, prevrhol svoj stôl, ktorý ostal ležať nohami nahor. Architekt v tom uvidel štvorcový pôdorys so štyrmi vežičkami a tak podľa povesti palác nadobudol svoju podobu. Pravda je však samozrejme úplne iná a tú sa dozviete práve pri prehliadke tohto paláca.
Ten je v dnešnej dobe zrekonštruovaný do vznešenej barokovej podoby s bielymi stenami a pozlátenými ornamentami a návštevník sa môže cítiť naozaj kráľovsky. Prechádza sa totiž žiarivými chodbami po červenom koberci, obdivuje pri tom vzácne obrazy a pozlátené zrkadlá a pri stúpaní po schodoch sa pridržiava mramorového zábradlia. Jedná sa skutočne o reprezentatívny kúsok slovenských dejín, ktorý môžeme s hrdosťou poznávať a ukazovať aj zahraničným turistom.
Dejiny Slovenska od pravekých ľudí po stredovekých panovníkov
V stálej expozícií múzea nájdete významné predmety dejín Slovenska od praveku až po stredovek a Veľkú Moravu. Nájdu sa tu vystavené bronzové nástroje, keltské mince Biatec, slovanské sekery zvané bradatice, ktoré predkovia Slovákov využívali pri stavbe prístreškov, ale aj na boj. Z obdobia Veľkej Moravy nájdeme v múzeu prezentované mnohé predmety, pričom za zmienku stoja predovšetkým veľkomoravské meče. Mimoriadne zaujímavými písomnými svedectvami našich dejín sú erbovné a výsadné listiny, ktoré boli udelené mestám Bratislava, Košice a Kežmarok, vďaka ktorým tieto mestá nadobudli výsady a získali právo používať vlastný erb. Tieto listiny udeľoval mestám priamo Uhorský kráľ.
Listiny nájdete v korunnej veži Bratislavského hradu, odkiaľ je nádherný výhľad na celú Bratislavu. Veža, ktorá je na kríž od tej korunnej, bola zase v minulosti východzím miestom pre bratislavský meridián, ktorý bol uhorským nultým poludníkom. Toto všetko je len zlomkom zo vzácnych a cenných predmetov, ktoré v sebe ukrývajú priestory Bratislavského hradu a ktoré určite stoja za objavenie.
Záver prehliadky Bratislavského hradu jednoznačne odporúčame zakončiť v majestátnej barakovej záhrade, prekypujúcej zeleňou a okrasnými kvetmi, ktorá vyzerá tak, ako keď ju navrhovali v období panovania cisárovnej Márie Terézie v polovici 18. storočia. Nachádza sa za samotným hradom. Človek sa tu môže posadiť, obdivovať harmonické prepojenie prírody a vkusnej architektúry, čo v kombinácií s hradným palácom v pozadí vytvára neuveriteľný genius loci a inšpiruje ku objavovaniu ďalších historických krás nášho hlavného mesta. Práve na tie sa môžete tešiť v pokračovaní série TripTipov o Bratislave!
Matej je výrečný človek, ktorý pochádza z mesta kedysi známeho ako perla na rieke Váh, teda zo Žiliny. Toto mesto je obklopené krásnou slovenskou prírodou a tiež je bohaté na množstvo hradov ležiacich v jeho okolí. Prostredie v ktorom vyrastal ho vždy fascinovalo a viedlo aj ku záujme o históriu jeho okolia a nášho malebného Slovenska. To ho doviedlo až k tomu, že sa stal sprievodcom na Budatínskom hrade. Vďaka tomu sa pri jeho recenziách budete môcť tešiť na patričnú dávku histórie v kombinácii s jeho pestrými zážitkami! A síce sa na svet rád pozerá z 32 metrov vysokej veže „svojho“ hradu, oveľa radšej naň hľadí z doslova nebeských výšok, keďže je pilotom malých lietadiel. To pre vás znamená, že sa občas môžete tešiť na pohľady aj z vtáčej perspektívy, spestrujúce jeho TripTipy!