Kráľovský hrad nad Laugariciom (Časť 2. – prehliadka)
V dnešnom TripTipe sa vrátime na Trenčiansky hrad a nazrieme do útrob tejto rozsiahlej pevnosti! V minulej časti sme prišli do Trenčína, videli rímsky nápis na trenčianskej skale, dostali sa na hradný kopec a zaplatili si vstupné na prehliadku so sprievodcom. No a teraz môžeme pokračovať v našom výlete.
Bez nádvoria nie je hrad
Trenčiansky hrad môžeme rozdeliť na dolný hrad, ktorý pozostáva z nádvoria a opevnení, no a na horný hrad, kde sa nachádzajú paláce a hradná veža. Od pokladne umiestnenej v malej vežičke pri vstupe do hradu až do horného hradu, kde začína prehliadka, to zaberie asi 5 minút chôdze. Uprostred cesty vedúcej do hradu sa nachádza vežovitá vstupná brána, pripomínajúca opevňovací prvok – barbakán. Barbakán môžeme opísať ako vežu, ktorá je postavená uprostred cesty, skrz ktorú vedie brána. V prípade, že by na hrad niekto zaútočil, tak by sa brána jednoducho uzavrela a obrancovia hradu ho mohli brániť z vrcholu tejto vežičky. Keď ním prejdete, dostanete sa ku ďalšej veži na ktorej uvidíte hodiny, no a keď ju miniete tak sa pred vami rozprestrie veľkolepé zelené nádvorie s niekoľkými stromami a na boku aj s pozostatkami budov, v ktorých boli kedysi ubytovaní ľudia – v bezpečí za hradnými múrmi.
Ak po vstupe zahnete doľava, uvidíte tam pódium, za ktorým sa nachádza delová bašta, ďalší z mnohých obranných prvkov hradu. Priamo pred ňou je studňa ručne vytesaná priamo do skaly s hĺbkou neuveriteľných 80 metrov! Je zvaná tiež studňou lásky, kvôli legende, ktorá sa k nej viaže. Podľa tejto legendy vtedajší majiteľ hradu Štefan Zápoľský, uhorský palatín (druhý najvyššie postavený muž po kráľovi a jeho zástupca) z čias panovania kráľa Mateja Korvína, uväznil krásnu Fatimu a jej manželovi Omarovi prisľúbil, že mu ju vráti, ak na hrade vykope studňu, keďže do vtedy sa všetka voda na hrad musela voziť v sudoch.
Ako budete pokračovať hore nádvorím, po pravej strane uvidíme dvojposchodovú budovu, ktorá bývala hradnými kasárňami. V súčasnosti slúži na rôzne výstavy a počas našej návštevy sme mohli vidieť napríklad výstavu folklóru a krojov na Slovensku, Da Vinciho lietajúce stroje, ale aj takýto model hradu zo 17. storočia.
Ocitli sme sa pred horným hradom. Teraz musíme prejsť cestičkou vedúcou okolo neho, až sa dostane opäť na menšie trávnaté nádvorie. Na pokraji nádvoria je malá vežička z ktorej je prekrásny výhľad na nádhernú panorámu Trenčína, na ktorej vzdialenom konci sa nachádza dráha Trenčianskeho letiska. O nič horší výhľad však nie je ani z dreveného mostíku na tomto nádvorí, ktorým sa dostanete do horného hradu a ocitnete sa pri Zápoľského paláci do ktorého sme vstúpili. Ako sme prechádzali mostíkom, spoza hradného múru na nás nazrel nečakaný obyvateľ hradu, o ktorom sme nemali tušenie ako sa tam dostal.
Poďme poznať dejiny hradu!
V Zápoľského paláci si vás už vyzdvihne sprievodca. Tým naším bolo mladé dievča, zrejme študentka, ktorá si tu popri škole privyrába ako brigádnička. Avšak nenechajte sa oklamať mladým vzhľadom, pretože niekedy vám takýto brigádnici vedia povedať oveľa viac faktov a zaujímavostí, ako samotní zamestnanci. Obvykle sú veľmi zhovorčiví a radi vám odpovedia na vaše otázky ak vás niečo zaujíma. Pokiaľ sa teda samozrejme nejedná o podrývavé druhy otázok, akými sú napríklad: „Z akého dreva je vyrobená tá podlaha?“, „Koľko klincov sa použilo pri výrobe tej stoličky?“, alebo spôsob akým si znepriateliť vášho lektora, môže byť aj otázka typu „Prečo tu nemáte vlastné parkovisko?“, či „Ako to, že máte tak drahé vstupné?“ Sprievodcovia sú na hrade na to, aby vám priblížili dejiny, rozpovedali vám tajné príbehy, ktoré ukrývajú hradné múry, alebo vám priblížili život, aký zažívali naši predkovia. Nie sú to stavbári, murári a ani správcovia hradu. Preto v záujme zachovania príjemnej atmosféry vašej prehliadky radíme skôr pýtať sa otázky, ktorými ukážete váš reálny záujem o hrad a aj to, že výkladu venujete pozornosť tým, že položíte otázku k téme.
Prehliadka má chronologický postup a práve preto sa najskôr pozriete na obdobie, kedy na hradnom kopci znela staroslovienčina a panovníci ešte neboli inej národnosti ako obyvatelia, ktorí tu prebývali. Ocitnete sa pri rotunde z čias Veľkomoravského kráľovstva. Bývala to sakrálna stavba slúžiaca na náboženské účely. Je jedinečného štvorlístkového pôdorysu, teda tvaru, aký podobné stavby tejto doby nemali. Uvidíte pri nej aj dve kostry práve z obdobia Veľkej Moravy. Samotná rotunda nám hovorí to, že dnešný hrad vznikol na mieste zrejme bývalého hradiska.
Z rotundy sa presuniete do Barborinho paláca, v ktorom uvidíte predmety z najrannejších počiatkov civilizácie v období doby kamennej a cez dobu bronzovú a železnú sa dostanete až ku Rímskej ríši. V tejto časti budete môcť vidieť aj kópiu rímskeho nápisu z hradného brala. Iná miestnosť vám zase povie niečo o stredovekej histórii a uvidíte tam aj 3D rekonštrukciu rotundy a hradnej veže z obdobia 13. storočia. Dozviete sa tu napríklad to, prečo sa samotná veža nazýva aj Matúšova.
Hrad pána Váhu a Tatier
Je to podľa Matúša Čáka Trenčianského, známeho aj ako „pána Váhu a Tatier“. Bol uhorským palatínom a taktiež sa stal prakticky neobmedzeným panovníkom územia, kde dnes leží Slovensko. Žil na prelome 13. a 14. storočia v Uhorsku. Síce podľa dobových dokumentov patril ku Natio Hungarica, teda národu Uhorskému, je ťažké s presnosťou potvrdiť akej národnosti vlastne bol, nakoľko ku Uhorskému národu boli v tej dobe prisudzovaní všetci, ktorí sa narodili na území Uhorska, bez ohľadu na to, aký bol ich národnostný pôvod. Samotný Matúš pochádzal z Ostrihomu, ktorý bol v tej dobe osídlený ako Slovákmi, tak aj Maďarmi. Bol to veľký vojvodca a magnát, ktorému sa koncom 13. storočia Trenčiansky hrad dostal do vlastníctva. Matúš hrad výrazne rozšíril, postavil nový palác a predovšetkým nechal urobiť rozsiahlu rekonštrukciu veže a zväčšil ju o ďalšie tri poschodia, práve preto sa nazýva Matúšova. Neuspokojil sa však iba s jedným hradom, no a tak ich onedlho získal ďalších 50. Bol veľmi mocichtivý a chcel rozdelenie Uhorska na menšie celky. Kráľovi Ondrejovi III. sa však jeho rastúca moc nepáčila, a tak proti nemu vyslal vojská, ktoré však Matúšova armáda porazila, no a sám Matúš sa usadil na Trenčianskom hrade, premenil ho na panovnícky hrad a pevnosť porovnateľnú s inými kráľovskými hradmi nuž a začal si počínať ako nezávislý vládca na čele svojej krajiny. Údajne sa dokonca nechal oslovovať titulom knieža (panovnícky titul, podobne ako kráľ). Na území ktoré ovládal sa kedysi rozprestieralo Nitrianske kniežatstvo. Jeho vládou sa umožnilo Slovákom žiť nezávisle od územia Uhorska a práve toto obdobie sa stalo kolískou a počiatkom toho, kedy sme si začali uvedomovať vlastnú národnú identitu.
V priebehu nasledujúcich storočí hrad vlastnili králi Róbert I. a Žigmund Luxemburský, ktorý ho daroval svojej manželke, kráľovnej Barbore Celjskej. Myslím, že je to darček, ktorý by dnes potešil nejednu ženu. A keď už mala kráľovná Barbora svoj hrad, tak ako každá správna žena či už dnešnej doby alebo stredoveku, si ho začala upravovať po svojom a postavila si svoj vlastný palác, ktorý dodnes nesie meno Barborin palác.
Z Barborinho paláca sme sa presunuli do Ľudovítovho, kde sme videli históriu na vlastné oči. Prehliadli sme si tajuplné podzemné priestory, kde kedysi bývala rozsiahla kuchyňa, ako aj izby zariadené do dobového štýlu spolu so spálňou či menšou jedálňou. Dozvedeli sme sa dokonca aj to, že na hrade kedysi bol aj výťah na jedlo. Poslednou časťou bola lovecká miestnosť plná trofejí, aká vtedy na žiadnom šľachtickom sídle nemohla chýbať no a práve toto je posledná časť prehliadky so sprievodcom.
Tu sa s vami váš lektor či lektorka rozlúči a ako býva zvykom v divadle, na koncertoch či iných podujatiach, tak pokiaľ sa vám prehliadka páčila, môžete vášho sprievodcu pokojne ohodnotiť potleskom! V zahraničí býva tradíciou dať aj malú finančnú pozornosť, ktorú zahraniční návštevníci radi dodržiavajú. No a teraz si už môžeme povedať, hurá do veže!
Keď sa dotýkate nebies
Počas našej návštevy z hradnej veže visela žlto-modrá vlajka. Nebolo to preto, že by mesto práve navštívila ukrajinská delegácia, ale preto, že tieto farby bývali symbolom už spomínaného pána Váhu a Tatier. Matúšova veža má niekoľko poschodí a na jej najvyššie poschodie vedie veľké množstvo úzkych schodov na ktorých radíme dbať na opatrnosť. Jednotlivé poschodia však nie sú tak zaujímavé ako ten prekrásny výhľad, ktorý uvidíte, keď sa dostanete až na vrchol tejto kamennej veže! No a keď sa tam tak postavíte, opriete sa o drevené zábradlie vrchného podlažia veže a uvedomíte si, že ste na niekoľko desiatok metrov vysokej veži, týčiacej sa z mocného hradného brala a priamo pod vami sa rozprestiera veľké mesto, cez ktoré si s hrdosťou tečie rieka Váh a v pozadí vidíte šíre lúky a zelené kopce, nad ktorými žiarivé slnko osvetľuje nekonečné modré nebo a na chvíľu na sa necháte pohltiť tým dojmom, zistíte, že sa cítite ako mocný panovník hľadiaci na veľkosť svojej ríše. A nadobudnete pocit, akoby ste práve vy boli pánom Váhu a Tatier…
Matej je výrečný človek, ktorý pochádza z mesta kedysi známeho ako perla na rieke Váh, teda zo Žiliny. Toto mesto je obklopené krásnou slovenskou prírodou a tiež je bohaté na množstvo hradov ležiacich v jeho okolí. Prostredie v ktorom vyrastal ho vždy fascinovalo a viedlo aj ku záujme o históriu jeho okolia a nášho malebného Slovenska. To ho doviedlo až k tomu, že sa stal sprievodcom na Budatínskom hrade. Vďaka tomu sa pri jeho recenziách budete môcť tešiť na patričnú dávku histórie v kombinácii s jeho pestrými zážitkami! A síce sa na svet rád pozerá z 32 metrov vysokej veže „svojho“ hradu, oveľa radšej naň hľadí z doslova nebeských výšok, keďže je pilotom malých lietadiel. To pre vás znamená, že sa občas môžete tešiť na pohľady aj z vtáčej perspektívy, spestrujúce jeho TripTipy!