Ako som takmer (ne)prežila noc..

Ako som takmer (ne)prežila noc..

19. novembra 2018 0 By Zuzka

Tento článok je o tom, ako niekedy človek dokáže urobiť z komára somára, ale aj o jednom čarovnom, myslím, že aj dosť populárnom mieste, v malebnej dedinke Súľov. 🙂

Určite ste už počuli o tom, že spontánne nápady sú tie najlepšie. Nie vždy to musí byť pravidlom, ale ja vám práve „prerozprávam“ príbeh, kedy tomu tak naozaj bolo. Jedného dňa sme sa rozhodli s mojou veľmi dobrou kamarátkou zažiť niečo nové, dobrodružné. Rozhodli sme sa prespať na Zrakovej pyramíde v Súľove. Pýtate sa, čo je to? A prečo túto stavbu niektorí prezývajú jednoducho „Zrakovka“?

Je to 18 metrov dlhá drevená konštrukcia, svojim tvarom pripomínajúca svetelný lúč. Celá táto nezvyčajná, originálna stavba stála okolo 10 000€ a odhaduje sa, že na tomto mieste vydrží približne 5 rokov. Slúži nielen ako prírodné kino, ale aj ako úkryt pred dažďom, vetrom, takisto aj ako dobré miesto na prenocovanie.

To nám napadlo v jeden teplý letný deň. Zbalili sme si kopec jedla, pitia, spacie vaky a vyrazili sme na cyklotúru spojenú s dobrodružnou prespávačkou. Súľov nie je pre mňa veľmi ďaleko, takže na bicykli sa to dá zvládnuť ľavou zadnou. Už len cesta tam bola čarovná. Prechádzali sme niekoľkými zákrutami, ktoré obkolesovali nezvyčajne tvarované skaly. Musím vás dopredu upozorniť, že v Súľove je toho viac, čo skutočne musíte vidieť, ale to vám popíšem určite v ďalších článkoch.

 

Cesta na zrakovú pyramídu nie je úplne dobre označená. Keď sa dostanete ku kultúrnemu domu, prejdete popri malej krčmičke ulicou a ďalej pokračujte stále smerom hore. Nikde netreba odbočiť. môže to byť okolo 20 minút chôdze trošku do kopca. A teraz späť k nášmu dobrodružnému príbehu. 

           

Keď sme sem dorazili a zložili sa, založili sme oheň, opiekli špekačky a užívali si cvrkot lúčnych kobyliek. Nechali sme odkaz aj s obrázkom v knihe návštev. Nájdete ju na ľavej stene pyramídy vľavo.  Úžasné je aj to, že naokolo sú ohniská. Nezabudnite vždy poriadne zahasiť oheň a ešte jedna moja rada znie, ubezpečte sa, že počasie bude naozaj vhodné. Takisto je určite lepšie pyramídu navštíviť cez týždeň, pretože cez víkend je tu väčšinou naozaj veľa turistov a hluku. My sme si vybrali štvrtok. Náš plán bol vstať skoro, vidieť východ slnka a odísť skôr ako sa sem nahrnú turisti a budú prekvapene pozerať na spacáky a naše opuchnuté, neumyté tváre. Zaspali sme dosť neskoro ale zobudili sme sa hneď po prvom zazvonení budíka. Chvíľku sme ležali a v tom sme zrazu započuli čudné šuchotanie.

Súľov je známy svojou nedotknutou prírodou, krásnymi skalami, ale taktiež zverou. Neraz tu turisti zazreli medveďa, lane, diviaky alebo jazvece. Prvé, čo nám napadlo bolo, že sa na nás chystá nejaký vyhladovaný grizly. Schmatli sme bicykle, zaliezli sme na koniec pyramídy, pričom bicykle nám slúžili ako štít. Čakali sme… Nič… Naozaj netušíme, čo to mohlo byť, ale boli sme na smrť vystrašené, no keď sme si uvedomili, že Zrakovka je posadená, nie úplne na zemi, vydýchli sme si. V tej chvíli sme si to neuvedomili. Naše hlavy boli zapnuté v spánkovom režime a vystrašili sme sa až tak, že nám to neskôr bolo veľmi vtipné. Pravdepodobne sa len vietor pohrával s korunami stromov. Nanešťastie, východ slnka neprekonal západ, ale aj tak to považujem za najväčšie dobrodružstvo môjho tohtoročného leta.

 

Na toto miesto sa vždy rada vraciam. Zachvíľu už ani nebudem vedieť spočítať koľkokrát som tu bola. Je čarovné v každom ročnom období. Je pravda, že asi najviac sa mi tu páčilo na jeseň, keď boli listy sfarbené rôznymi farbami. V lete som tu zas videla najkrajší ružový  západ a na jar ovečky pasúce sa na okolitých lúkach. Zima na súľovskej pyramíde ma (dúfam) čaká tento rok. Ani vy si to nesmiete nechať ujsť! 🙂