Interview s Matúšom Vavrekom (Makbedrik)
Posted On 28. novembra 2018
Od nášho predchádzajúceho interview uplynulo pár týždňov a dnes vám preto prinášam druhý článok z tejto série. Pre dnešný rozhovor sme si vybrali Matúša Vavreka, ktorý je na instagrame lepšie známy pod prezývkou Makbedrik, aby vám poradil ďalšie zaujímavé miesta na Slovensku z jeho pohľadu a taktiež vyjadril svoj názor na vlakovú dopravu v našej krajine.
TripyTipy: Na úvod, skús sa našim čitateľom v krátkosti predstaviť a povedať prečo rád cestuješ.
Matúš: Ahoj, moje meno je Matúš, mám 25 rokov. Vyštudoval som Fakultu výrobných technológií, Technickej univerzity v Košiciach so sídlom v Prešove. Počas štúdia na vysokej škole som začal aktívnejšie cestovať. Cestovanie mám rád preto, že spoznávam iné mestá, miesta, krajiny, je to taký dynamický spôsob života. Cestovanie sa pritom dá využiť rôznymi spôsobmi. V neposlednom rade sa človek pri tom odreaguje. Precestované mám vlakmi takmer celé Slovensko, veľkú časť Českej Republiky, navštívené Poľsko a Maďarsko.
TripyTipy: Na ktoré miesto na Slovensku sa vždy rád vraciaš?
Matúš: Slovensko je krásna krajina, je veľa miest, kde sa rád vraciam a spätne spomínam na to, aké zážitky som na tom danom mieste mal.
Azda najviac návratov som mal v rámci jednej z najkrajších trás na Slovensku. Jednak pre zdravotné problémy, ktoré prišli, ako aj pre to, že ma trať Margecany – Červená skala doposiaľ nikdy nesklamala. Trať je špecifická tým, že najprv stúpa do výšin, kde je najmä iný svet a potom klesá do dolín. Často je to cestovanie nad oblaky.
Ďalšia skvelá trať cez Kremnicu označovaná ako Slovenský Semmering, či 22 tunelov do Banskej Bystrice.
Moja obľúbená je aj Špania Dolina. Na tomto mieste som bol niekoľko krát a to s cieľom, urobiť lepšiu fotku, ako bola tá prvá.
Doposiaľ sa mi to nepodarilo. Nie je to pravidlom, no zväčša ten prvý kontakt s miestom býva najkrajší a zábery priam spontánne.
Podobne dopadli aj Dražovce pri Nitre. Bol som tam niekoľko krát, ale lepší záber, ako bol ten prvotný, sa mi nepodarilo urobiť. Predsa len, lepšia technika nemusí znamenať lepšiu fotku.
Lepšia fotka sa však podarila pri druhom pokuse odfotiť kostolík v Mochovciach. Prvý pokus zlyhal, keďže som si pomýlil Kalnú nad Hronom s Kálnicou. Vtedy som bral Kalnú nad Hronom ako jednu obec. Človek sa takto cestami priamo učí aj o geografii Slovenska a to priamo v teréne.
Podobne som sa pomýlil v obci Dvorníky-Včeláre. Cestovné poriadky mi totižto ukazovali, že mám vo Včelároch prestúpiť. Prakticky však jeden autobus išiel potom ako druhý spoj. Tam to však už nebol návrat, ale priama cesta. Napriek kiksu ma táto cesta milo prekvapila, aj keď bolo vonku -17°C, dlhšia prechádzka do Zádielu ma zahriala.
Keď som vystúpil na tiesňavu, oteplilo sa natoľko, že mi v bunde bolo horúco. Každopádne za ten výhľad na Slovenské more to stálo.
TripyTipy: Na instagrame je často vidno, že cestuješ prevažne vlakmi. Aký máš na tento spôsob cestovania názor, keďže v posledných dňoch je všade vidno len to, ako sa ľudia na ZSSK sťažujú?
Matúš: Ľudia sa sťažujú častokrát neoprávnene a častokrát na nesprávnych ľudí, či spoločnosti. Netýka sa to len ZSSK, ale aj iných osobných dopravcov. Problémy sa pritom netýkajú len železníc, ale aj ciest. Niekedy si aj ľudia navzájom robia problémy a komplikujú život. Napríklad ak nie je voľná „štvorka“ vyhlásia vlak za plný, veľakrát miesto obsadzuje batožina a to nehovorím o ďalších iných veciach. Môj názor sa týmto na cestovanie vlakmi nemení. Stále som rád, že nimi cestujem. Ja osobne som mal pri každom dopravcovi dobré, ale aj zlé skúsenosti. Preto beriem tieto veci s nadhľadom. Problémom je podľa mňa skôr to, že na Slovensku nemáme optimálny systém dopravy. Financovanie je nerovnomerné. A čo sa železníc týka, tie boli poddimenzované, robili sa rôzne reštrikcie. Pomaly sa však dvíhajú, no dozvuky ich dobiehajú. Sám som zvedavý, ako sa to bude ďalej vyvíjať.
TripyTipy: Stala sa ti niekedy nejaká naozaj nepríjemná situácia vo vlaku, ktorá by ťa od tohto typu cestovania odradila?
Matúš: Stretávam sa taktiež s nepríjemnými situáciami vo vlaku. Najmä kvôli niektorým spolucestujúcim. Niektorí si donesú aromatické jedlá, vyložia na sedačku smradľavé ponožky a podobne. Ak by proti tomu dopravca nejak nezakročil, zjavne by ma cestovanie vlakmi omrzelo. Našťastie bola nedávno kampaň proti takýmto cestujúcim a klíma sa vo vlakoch výrazne zlepšila, aj keď niektorí cestujúci sú nepoučiteľní. Kedysi som si kupoval miestenky, niekedy som však dostal miesto vedľa zanedbaných cestujúcich. U štátneho dopravcu som však mal možnosť zmeniť miesto, no u súkromného som také šťastie nemal. Tí tam dokonca popíjali, jeden dostal záchvat, vlak meškal a skoro som nestihol registráciu na brigádu v Prahe. Rád cestujem aj so súkromníkmi, no niekedy to býva horšie ako u štátneho dopravcu.
TripyTipy: Čo máš z cestovania najradšej? Turistiku alebo návštevu pamiatok a prečo?
Matúš: Všetko bolo podľa okolností. Väčšinou som však navštevoval pamiatky, keďže sú oveľa dostupnejšie. Počas štúdia som si nemohol z časového hľadiska dovoliť dlhšie túry. Veľakrát preto fotocesta nevyšla. Každopádne škola bola prednejšia. Keď som mal voľnejšie, tak som sa vydal na dlhšie túry po Slovensku. Jedna z najdlhších mala približne 25km. Niekedy som fotocesty ťahal niekoľko dní, čo bolo dosť vyčerpávajúce. Bola doba, kedy som chodil na rádioterapie s chodidlami a tak som si vyberal tie najdostupnejšie ciele. Niektoré sa chtiac nechtiac zopakovali.
TripyTipy: Čo ťa priviedlo k cestovaniu a foteniu a od akého veku sa týmto aktivitám venuješ?
Matúš: Cestujem prakticky odmalička. Počas základnej a strednej školy bolo moje cestovanie intenzívnejšie. Najmä v rámci školských výletov. Keďže som sa kedysi venoval grafike, dávali mi počas strednej školy fotoaparát do ruky. Tam ma to začalo baviť ešte viac. Postupne som sa začal vo fotení zdokonaľovať. Nikdy by sa mi nesnívalo, kam ma to cestovanie a fotenie raz zavedie. Moja prvá samostatná dlhšia cesta bola, keď som šiel do Žiliny na príjmačky na Žilinskú Univerzitu. Chcel som vyštudovať multimédiá a venovať sa tomu aj profesionálne. Štúdium však nenaplnilo moje očakávania a tak som po roku odišiel. Medzitým som si šetril peniaze na vlakocestu okolo Slovenska. Prišlo mi do toho Medžugorje. Potom som si hľadal prácu a narazil na ďalšiu školu. Povedal som si, že skúsim. Školu som napokon úspešne vyštudoval. Chodbovice som časom zamenil za cestovanie okolo Slovenska. Najprv som chcel dotiahnuť krajské mestá. Fotky sa však páčili a to ma motivovalo ísť ďalej.
TripyTipy: Okrem toho, že vlakmi cestuješ, sú tieto dopravné prostriedky aj častým objektom tvojich fotografii. Prečo práve vlaky?
Matúš: Vlaky sú pre mňa nosným dopravným prostriedkom. Kam sa neviem dostať vlakom, cestujem autobusom a potom ďalej pešo k vybranému cieľu.
Ak nejde vlak, tak idem autobusom. Nebazírujem až tak na tom, ako sa môže zdať, predsa len vo vlakoch mám viac možnosti ako využiť čas počas cestovania a veľa priestoru na nohy.
TripyTipy: Aké miesto vo svete je tvoje obľúbené a aká svetová destinácia je tvoja vysnívaná?
Matúš: Čo sa svetových destinácii týka, mojim cieľom je precestovať aspoň hlavné trate v Európe. V rámci toho spoznať viac Európske metropoly, ale aj zaujímavé miesta. V poslednej dobe ma láka hlavne Nórsko. Krajina, ktorá má veľa spoločného, ale aj rozdielneho so Slovenskom. Tak isto aj Rakúsko, Švajčiarsko, či Slovinsko. Časom si snáď trúfnem aj na Trans-sibírsku magistrálu a ďalšie iné krajiny. V prvom rade je však moja rodná hruda.
TripyTipy: Čo na Slovensku si ešte nemal príležitosť navštíviť ale veľmi by si chcel?
Matúš: Je ešte veľa neprebádaných miest na Slovensku, kam nevkročila moja noha a nevidel ich môj fotoaparát.
Napríklad Vysoké Tatry. Mám ich ako tak navštívené, no chcel by som ich spoznať viac. Jedným z takých dlhodobých cieľov je pre mňa Lomnický Štít.
Začiatkom tohto roka som bol k tomu veľmi blízko, žiaľ nemali pre mňa voľné miesto, tak to odkladám na neskôr. V rámci spoznávania Tatier chcem taktiež navštíviť všetky horské chaty a v rámci toho prejsť sa okolo plies. Vrcholy hôr sú pre mňa ešte v nedohľadne.
V Bližšej vyhliadke mám takto Nízke Tatry. V rámci nich som bol len na Kráľovej holi aj to za zlého počasia, čiže ešte mám čo doháňať. Mohol by som menovať veľa ďalších miest.
TripyTipy: A na záver, aké miesto na Slovensku by si každému odporučil navštíviť?
Matúš: Mňa osobne veľmi zaujala Banská Štiavnica, mesto v ktorom na každom kroku niečo zaujímavé, či pekné. V rámci banských miest, by som nevynechal Kremnicu, mestečko uprostred hôr. A keď sme už pri horách a baniach, tak nesmie chýbať ani Špania Dolina a halda Maximilián, z ktorej je krásny výhľad. Tak isto odporúčam Čičmany, Oravský hrad, Bojnice … 🙂 Na Slovensku je veľa krásnych miest, veď raz darmo, Slovensko je hradná veľmoc. K tomuto ešte pripravujem svoj vlastný bedriker 🙂
Matúšovi veľmi pekne ďakujeme za poskytnutý rozhovor a želáme veľa šťastných precestovaných kilometrov! Jeho fotografie z ciest môžete nájsť tu:
Instagram: https://www.instagram.com/makbedrik/
Ďalšie rozhovory s cestovateľskými blogermi si môžete prečítať v rubrike rozhovory.
Mia je nenápadné dievča, ktoré už od mala fascinovali výlety s rodičmi, a to obzvlášť do prírody. Postupne sa jej záľuba v spoznávaní sveta rozšírila aj na mestá, a v súčasnosti medzi jej favoritov patrí Londýn a Praha. Vždy keď je na to príležitosť, rada vyrazí na výlet a to či už v rámci Slovenska, no aj za hranice. Svoje skúsenosti rada zaznamenáva – či už na tento blog ale aj do fyzickej podoby robením scrapbookov z jednotlivých výletov.