História Liptovskej stolice na výročie krstu Jánošíka!

História Liptovskej stolice na výročie krstu Jánošíka!

25. januára 2019 0 By Matej

V dnešnom TripTipe spoločne opäť nazrieme do histórie. Ako už zrejme tušíte bude sa jednať o dejiny Liptova a Liptovského Mikuláša! Spoločne si prejdeme najrôznejšie zákutia mesta, pozrieme sa kde súdili Jánošíka. Tiež si pripomenieme, že Slovenský národ musel o mnohé svoje privilégia žiadať  Uhorský snem ba aj cisára. Pozrieme sa, ako sa Aurelovi Stodolovi až z uší parilo, keď konštruoval jeho parnú turbínu  a nadviažeme na predchádzajúce články o tomto malebnom regióne pod Tatrami! Tak sa pohodlne usaďte a nechajte sa inšpirovať naším TripTipom!

Po úplnom pomätení našich zmyslov, počas návštevy úchvatnej Galérie Ilusia, ale aj následnom oddychu pri kávičke v kaviarni CaffeIN a najedení sa do sýtosti v reštaurácii Restart Burger, sme sa vydali cestou miestnej kultúry a dejín!

Tou sme však popravde žili už počas našej cesty do galérie, kedy sme míňali klasicistickú stavbu po našej ľavej strane. Jednalo sa o budovu, ktorá vyzerala, akoby bola výrezkom z budovy amerického Bieleho domu. Predpokladali sme, že sa jednalo o nejakú banku, radnicu či iný úrad, avšak ako sme sa dostali bližšie, tak sme na naše prekvapenie zistili, že sa jedná o synagógu. Táto náboženská budova bola postavená v 19. storočí na mieste staršej synagógy a používala sa do druhej svetovej vojny.

Dejiny mesta v srdci Liptova

Poďme však ešte hlbšie do histórie. Liptovský Mikuláš je, prinajmenšom spôsobom svojom vzniku, veľmi pozoruhodné mesto. Na mieste súčasného mesta stával kedysi kostolík, vybudovaný v románskom slohu, ktorý bol potom obstavaný niekoľkými domami. Prvá písomná zmienka o tomto mestečku pochádza z roku 1286, teda z obdobia kedy bol na mieste už spomínaného kostolíka vybudovaný rímskokatolícky kostol zasvätený svätému Mikulášovi. Práve podľa neho mesto nieslo svoj názov Liptovský svätý Mikuláš. Tento chrám je hrdou dominantou mesta, stojacou na okraji Námestia osloboditeľov, ktoré tvorí historické centrum.

Toto neveľké námestie, plné najrôznejších reštaurácií a kaviarní, priam dýcha históriou. Okrem niekoľkých múzeí a stredovekého kostola sa tu nachádza aj svojim vzhľadom ohurujúca budova župného domu. V roku 1677 sa mesto stalo sídelným mestom Liptovskej stolice. Tým nadobudlo na význame a predsa tak významné centrum musí byť riadené z nejakej veľkolepej budovy. Práve preto bol v roku 1712 zakúpený župný dom, teda sídlo stolice a neskôr župy. Svojím postavením mesto nadobudlo mnohé výsady, medzi ktoré patrili napríklad aj súdne procesy, na ktorých sa mohli vynášať dokonca rozsudky smrti! Medzi inými aj ten Jánošíkov.

Naše kroky po chutnom obede lemovali trasu do múzea Janka Kráľa, sídliacom v starom meštianskom dome, pamätajúcom Uhorské kráľovstvo. Zhodou okolností sa múzeum nachádza hneď vedľa spomínanej reštaurácie, takže to taká dlhá trasa nebola. Reč však nebude iba o tomto romantickom básnikovi, ale aj o mnohom inom. TripTím totiž zavítal do tých najvýznamnejších expozícii!

Najznámejší slovenský zbojník

Po milom privítaní nás pani sprievodkyňa zobrala do expozície zameranej na zrejme najslávnejšiu a najlegendárnejšiu osobu našich dejín. Istotne už viete, že máme na mysli terchovského zbojníka Juraja Jánošíka. Juro Jánošík sa narodil začiatkom roku 1688 a práve dnes (v deň vydania článku) pred 331 rokmi, teda 25. Januára 1688, bol pokrstený vo Varínskom kostole miestnym kňazom Michalom Smutkom. No a takto je tento významný moment zaznamenaný v listine varínskej matriky:

„Dňa 25. tohože mesiaca som krstil dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnekovej, ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia boli Jakub Meriad a Barbora Krištofiková z Terchovej“

V období Jánošíkovho života bolo Uhorsko súčasťou Habsburskej monarchie. Na Uhorský trón teda usadali rakúski panovníci – Habsburgovci. Mimo to, krajinu z juhu ohrozovala Osmanská ríša, žilo tu veľa poddaných a ľudia mohli uznávať iba oficiálnu vieru. Takáto situácia sa nepáčil mnohým obyvateľom Uhorska, najmä Maďarom, a tak sa čas od času viedlo proti Habsburgovcom povstanie. Ako napríklad to Rákocziho, ktoré vypuklo v roku 1703.  I veru Jánošíkovi sa nepáčilo byť poddaným. Nuž teda, ako 19 ročný, nechal sa v roku 1707 zverbovať do povstaleckej armády. Po porážke povstalcov v bitke pri Trenčíne skončilo jeho pôsobenie ako povstalca. A tak sa voľky-nevoľky, ale skôr voľky, neskôr stal cisárskym vojakom. Ako člen strážnej posádky slúžil na zámku v Bytči.

Zbojnícky kapitán

Už ako cisársky vojak sa na zámku skamarátil s väzneným zbojníckym kapitánom – Tomášom Uhorčíkom. Ale tak, ako keď si rodičia prídu po dieťa do škôlky, ktoré sa musí rozlúčiť s kamarátmi, tak aj po Jurka Jánošíka si prišli rodičia a vykúpili ho z vojenskej služby. Musel sa teda vrátiť domov a ísť preč od svojho kamaráta. Toto svedčí o tom, že Jánošík nepochádzal z až tak chudobných pomerov, keďže si jeho rodičia mohli dovoliť ho vykúpiť. Už ako „civila“ ho v jeho rodnej Terchovej navštívil za nejaký čas nečakaný hosť – starý kamarát Uhorčík. V Jánošíkovi videl nebojácneho mladíka, ktorý mal aj veliteľské schopnosti, aj keď nebol z najstarších. No a tak ho nahovoril na zboj a pravdepodobne na sviatok svätého Michala, 29. septembra 1711 zložil zbojnícku prísahu. Vďaka zachovaným súdnym spisom sa v TripTipoch dozviete, ako táto prísaha znela:

Prisahám večnému Bohu, Svätej Trojici, Panenke Márii a všetkým božím svätým, že svojich tovarišov nevyzradím, neoklamem a neopustím ani v šťastí ani v nešťastí. Tak mi Pánboh pomáhaj!“

Ešte pred zimou 1711 sa stal Jánošík zbojníckym kapitánom a tak sa Uhorčík pobral na oddych a oženil sa. Jánošíka si zbojnícka družina zvolila za kapitána a bol pasovaný kapitánskou valaškou. Zrejme práve tá sa dochovala do dnešných čias a nachádza sa práve na Bratislavskom hrade a v budúcnosti sa na ňu TripyTipy istotne pozrú! Ako zbojník bol Jánošík aktívny, zbíjal v mnohých stoliciach na území Slovenska, no „navštívil“ aj Sliezsko. Vďaka tomu ho prezývali aj karpatský zbojník. Či však zbíjal preto, aby bohatým bral a chudobným dával, alebo si len chcel finančne prilepšiť, či dokonca organizoval nové protihabsburské povstanie, dnes s určitosťou nevieme povedať. Čo však vieme je, že zrejme doplatil na výber svojich druhov do družiny. Dvaja z nich totiž pravdepodobne postrelili Domanižského farára, ktorý na následky postrelenia umrel. Jánošík zrejme ani pri tomto skutku nebol prítomný, avšak smrť na súde pripísali práve jemu.

Zlapanie Jurka Jánošíka

Dnes môžeme povedať, že zbojnícka sezóna bývala hlavne v lete a na jeseň. Zimu trávili zbojníci odpočinkom. Aj náš zbojnícky kapitán trávil zimu na prelome rokov 1712 a 1713 u svojho starého kamaráta Uhorčíka. To sa mu však stalo osudným. Až 30 liptovských drábov, pod vedením zemana Andreánskeho, obkľúčilo Uhorčíkov doma a zlapali Jánošík a aj Uhorčíka. Oboch priviedli na Liptov a súdili v Liptovskom Mikuláši. A keby len súdili… ale aj mučili.

Rok 1713 sa pre mesto vyznačoval, ako rok prosperity. Nový stoličného dom, ktorý bol zakúpený, sa stal aj novou budovou súdu. Zaujímavosťou je to, že bola zakúpená iba rok pred súdom Jánošíka. No a z najväčšou pravdepodobnosťou bol najslávnejší slovenskí zbojník súdení práve tu. Súdna sieň sa nachádza v múzeu Janka Kráľa a hneď ako vstúpite dverami, tak sa vás zmocní pocit, akoby ste sa naozaj vrátili 3 storočia v čase. Samotný pocit je umocnení o to, že si sami môžete vyskúšať, aké je to sedieť sa súdnym stolcom a dokonca v dobovom odeve. Rovnako ako sme to vyskúšali aj my! Okrem nábytku, ktorý však nie je pôvodný, môžeme v miestnosti nájsť aj hrozivo vyzerajúci hák. Práve na taký bol totiž Karpatský zbojník zavesený. Ale poďme postupne.

Keď ste si ma upiekli, tak si ma aj zjedzte!

Jánošíka súdili dovedna za 12 zbojníckych previnení a trestných činov, okrem iného aj za vraždu farára z Domaniže. Taktiež bolo potrebné ho vypočuť. Vypočúvanie pre obdobie prelomu 17. a 18. storočia, môžeme považovať za synonymum ku slovu mučenie. No teda, nie tak úplne. Zbojnícky kapitán sprvu pristúpil na dobrovoľnú výpoveď. Odpovedal na všetky otázky, avšak v mnohých zavádzal a snažil sa chrániť svoju družinu, ako aj bývalých kamarátov povstalcov. Na overenie pravdivosti jeho výrokov však súd nariadil najskôr ľahké a potom ťažké mučenie. Na to je však potrebná mučiareň. Tá sa však nedochovala a nevieme ani, kde presne stála. Avšak dobrý obraz získate, pokiaľ navštívite práve Jánošíkovu mučiareň v múzeu Janka kráľa. Uvidíte tam mučiace prístroje, dobovo vyzerajúce predmety ako aj súdne protokoly zo súdu Juraja Jánošíka.

Jánošík mučenie obstál a odpovedal iba na 7 otázok a to pomerne nepriamo. Jeho výdrž bola obdivuhodná, nakoľko sa podrobil aj ťažkému mučeniu, ktoré človeka priviedlo až na pokraj jeho síl a života. Keď sa po mučení postavil pred súd 17. marca 1713, jeho obhajca žiadal Jánošíkove prepustenie a odstránenie pút, pretože nesiahol na nikoho život a malo sa prihliadnuť aj na jeho vek. Žiaľ, verdikt súdu znel takto:

Poneváč predepsaný (obžalovaný) Juro Janošak zavrhujúce prikázaní jak božské, tak též zákon krajinský predo dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, který s tými tovariši svými na cestách zastavujúce lidí o statek (pripravili), áno jako se z jeho vlastného vyznání zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Taktéž i jinších jako jest predepsané, zlých skutkov se dopustil. Protož pro takové zlé účinky a prikázaním prestúpení má být na hák na levém boku prehnatý a tak na príklad jinších takových zločincov má být zavesený.“

Zavesenie na hák bolo považované za najhorší spôsob smrti. Zločincov popravovali na šibenici za mestom a kat si dal pri prepichovaní odsúdeného pozor na to, aby mu nezasiahol životne dôležité orgány. Previnilec tak mohol umierať aj 3 dni, ako výstraha pre všetkých ostatných, kto by sa rozhodli dať na zbojnícke chodníčky. Jánošík však vzhľadom na jeho stav po ťažkom mučení, zrejme nevydržal ani deň. A tak sa v mladom veku 25 rokov, skončil život Karpatského zbojníka, Juraja Jánošíka. Jeho valaška sa dnes nachádza na Bratislavskom hrade a Jánošíkov klobúk si po jeho smrti dedili liptovskí župani. Každý župan ho dostal spolu so župným archívom a tak sa nám zachoval do dnes. V súčasnosti ho môžete nájsť v múzeu v Ružomberku, kde sa taktiež na náš TripTím môžu tešiť. Niektoré pôvodné historické dokumenty sa však stratili niekedy v 19. storočí. Zachoval sa však ich verný opis, ktorého pravosť bola overená v roku 1844 a ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou prepisoval práve Janko Kráľ. Ale o ňom sa už viac dočítate v ďalšom článku.

TripyTipy – Jánošíkova mučiareň